česká hudební skladatelka a dirigentka

 

Narodila sa v Královom poli v Brne 24. 1. 1915. Otec bol dlhoročný pedagóg hudby a matka koncertná speváčka. Už 9-ročná sa zaujíma o hudbu a ovláda hru na klavír. Keď nastupuje na brnenské konzervatórium, stáva sa žiačkou Zděnka Chalabalu, na skladateľskom oddelení profesora Viléma Petrželku. Ako 20-ročná ukončila štúdiá na dirigentskom oddelení v Brne ako prvá žena. Ďalšie kroky ju vedú do väčšieho mesta, teda do Prahy. V Prahe sa dostáva do školy Vítězslava Nováka (v dirigovaní ju učil Václav Talich). Keď o dva roky neskôr s úspechmi ukončila pražské štúdiá (1937), len ťažko hľadala uplatnenie. Rozhodla sa preto požiadať si o štipendium na štúdium v Paríži, úspešne. V Paríži sa jej oporou a dobrým priateľom stal hudobný skladateľ Bohuslav Martinů, ktorý ju súčasne učil. Navštevovala tiež prednášky Charla Muncha. Spolu s rokom 1939 si zažiada pod vplyvom politickej situácie o americké štipendium, a ako prvá Češka ho aj získava. Do USA sa nevydá nikdy, vydá sa ale za svoju veľkú lásku a citové vzplanutie, Jiřího Muchu (syn Alfonsa Muchu), 23. 4. 1940 sa v rýchlosti berú v Paríži. Po zhoršení Kaprálovej neznámej choroby odchádza na juh Francúzska, do Montpellier. O niekoľko dní 16. 6. 1940 ako 25-ročná náhle zomiera na nezistenú chorobu, ktorá sa neskôr ukázala ako miliárna tuberkulóza.

 

Od prvých skomponovaných skladieb je citeľná silná invencia, výrazný rytmus a prostá melódia, ktoré Kaprálovej dielo charakterizujú rovnako ako moravská spevnosť. Miestom vzniku mnohých jej skladieb sa stala totiž obec Tři studně na Morave. Medzi jej detské skladby patrí Na dalekou cestu. Mamince a tatínkovi na rozloučenou, napísaná pri príležitosti odchodu na liečenie do Vysokých Tatier, Hudební besídka, Valse triste. Tieto miniatúry od začiatku svedčili o rozvíjajúcom sa talente. Na konzervatóriu vznikajú už obsiahlejšie diela: Miniaturní suita, Smuteční pochod (1932), Sonata appassionata (1933). V škole Vítězslava Nováka skladá Groteskní passacagliu, za ktorú získava cenu v súťaži časopisu Tempo v roku 1935. Po napísaní viacerých skladieb ich spája spolu s passacagliou do opusu Tři klavírní kusy (1936). Po dlhom úsilí skladá svoju najúspešnejšiu skladbu Vojenská symfonietta (1937), ktorú je o rok neskôr pozvaná dirigovať na Medzinárodný hudobný festival do Londýna, čo môžeme považovať za jej najväčší úspech v tak mladom veku. Zo skladieb, ktoré vznikli v období jej pražských štúdií spomeňme ďalej: Sbohem a šáteček, Smyčcový kvartet, Dubnová preludi, Navždy... Odchodom do Francúzska začína ďalšia etapa jej tvorby, avšak už posledná. Kaprálová sa tu púšťa do dvojnásobného pracovného tempa a uvádza sa svojou jedinou programovou skladbou – Ilena. Na francúzskej pôde zložila napríklad cyklus piesní Vteřiny (miniatúry), Šest variací na zvony kostela Saint-Etienne du Mont v Paříži, Suita rustica, ... Jej posledné piesňové dielo bolo Zpíváno do dálky (1939). Nasleduje už len niekoľko skladieb, a to Vánoční preludium, Koleda, V zemi české. Počas svojho krátkeho, ale tvorivého života skomponovala cez 30 skladieb, z toho väčšinu nástrojových.

 

LITERATURA:

 

(1) MACEK, Jiří: Vítězslava Kaprálová (1958).

(2) PRAŽÁK, Přemysl – KAPRÁLOVÁ, Vítězslava: Vítězslava Kaprálová: studie a vzpomínky (1949). 

 

ODKAZY:

 

vícejazyčný web věnovaný V. Kaprálové

 

(Eva Smininová)